Doprava zdarma při nákupu nad 599 Kč

Skutečná audiokarta může vypadat trošku jinak,
ale neboj, jedině hezčí.

Denník dobrého detektíva

Výběr libovolné audioknihy z kolekce při aktivaci.

299,00 

Dostupnost: Skladem

SKU AC183 Žánr
Autor

Interpret

Délka

17:53 h

Jazyk

Slovensky

Vydavatel

Typ audiokarty

V kolekci Denník dobrého detektíva si můžeš vybrat z těchto audioknih:

  • Popol všetkých zarovná
  • Básnik
  • Uzol
  • Krv nie je voda
  • Mucha
  • Jednou nohou v hrobe
  • Nežná fatamorgána
  • Mucholapka
  • Cela číslo 17
  • Smrť na druhom brehu
  • Korene zla
  • Rudý kapitán
  • Žiješ iba dvakrát
  • Nehanebné neviniatko
  • Cigaretka na dva ťahy
  • Sára
  • List zo záhrobia
  • Nevieš dňa, nevieš hodiny
  • Venuša zo zátoky
  • Pochovaní zaživa
  • Klbko zmijí
  • Hriech náš každodenný
  • V tieni
  • Knieža smrť
  • Nevinným sa neodpúšťa
  • Bremeno minulosti
  • Beštia

Popol všetkých zarovná

Mesto, príbeh a všetky osoby v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, ale to, čo stvárajú sa môže niekomu zdať akési povedomé…

Neobyčajný detektívny román od najpredávanejšieho slovenského spisovateľa!

Napísal ho človek, čo do detailov pozná policajné prostredie, podsvetie i praktiky tajných služieb. Často je však ťažké rozlíšiť, kto je kto.

Detektívi Krausz a Fischer z oddelenia vrážd v Meste sa pri vyšetrovaní smrti mafiána Malého Pavúka, pobočníka Miroslava Stehlíka alias Bossa, dostanú k magnetofónovej kazete, na ktorej sa nebohý Malý Pavúk dohaduje s neznámym mužom na nejakom únose. Neskôr za podozrivých okolností vybuchne auto policajta Róberta Eliáša. Ukazuje sa, že vedel niečo o spolupráci tajnej služby a mafie pri únose syna vysokého predstaviteľa Republiky…

Keď do seba začínajú kusy skladačky zapadať, z Ministerstva príde rozkaz vyšetrovanie zastaviť.

 

Dominik Dán - Popol všetkých zarovná

 

Dominik Dán - Popol všetkých zarovná

 

Dominik Dán - Popol všetkých zarovná

Básnik

Na začiatku svojej kariéry detektíva oddelenia vrážd bol Krauz vystavený tvrdej skúške. Jeho zmysel pre spravodlivosť bol konfrontovaný s vtedajším právnym systémom a s výkladom spravodlivosti podľa socialistických právnych noriem deformovaným mocenskými praktikami.

Neobyčajný detektívny román od najpredávanejšieho slovenského spisovateľa!

Po skončení akcie Rusalka, keď sa svojvoľne rozhodol pomôcť manželkinej spolužiačke Dane nájsť svojho otca v cudzine, dostal na výber. Krauz sa rozhodol. Rozsekol svoj gordický uzol a rozhodol sa ostať na oddelení vrážd.

Lenže to ani Burger a ani elév Krauz netušili, že ich o pár dní čaká prípad, ktorý preverí nielen ich odborné schopnosti, ale aj najdôležitejší princíp spolupráce detektívov – dôveru. Z detektíva Krauza sa stane podozrivý zo spáchania série vrážd mladých dievčat. 

Pomôcť mu môže iba kolega, ktorý mu aj napriek kontroverzným dôkazom ostane verný, a vrah – básnik, ktorý ukradnutými básňami manipuluje všetkým a všetkými.

Uzol

Mesto, príbeh a všetky osoby v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, hoci sa môžu niekomu zdať akési povedomé…

V roku 1988 nastal v kariére Richarda Krauza významný zlom, postúpil o stupienok vyššie a z pochôdzkara sa stal detektív. Hneď prvý prípad, vražda robotníka v ropnej rafinérii, mu dáva poriadne zabrať a namiesto toho, aby sa venoval Sylvii a malej dcére, ostáva v práci ešte dlhšie do noci než predtým. Možno aj preto, že rozohral veľmi riskantnú hru s krásnou bufetárkou Valikou.

Na oddelení vrážd ešte nepracuje ani Chosé, ani Canis, ani krpatý Kuky, sú tam iba dvaja z budúcej partie, Burger a Hanzel. A obaja, ale najmä Burger sa chopia mladého eléva policajného remesla a rozhodnú sa z neho vychovať detektíva podľa svojich predstáv.

Politická situácia, súdruhovia z ministerstva, kolegovia zo Štátnej bezpečnosti, ale hlavne bezohľadnosť tej doby zavedú trojicu detektívov do naozaj bizarného prostredia medzi ostnaté drôty tiahnuce sa po celej štátnej hranici so západným svetom. Tu sa stane vražda vojenského pilota nadzvukových stíhačiek, vražda, ktorá mala zničiť Krauzovu kariéru už v zárodku. Pred detektívom leží gordický uzol. Či nájde odvahu rozseknúť ho, nevie. Zažíva niečo, s čím sa aspoň raz za život musí popasovať každý ozajstný muž…

„Moje románové postavy sú viacmenej kombináciou viacerých skutočných osôb a ešte sú aj okorenené fiktívnym zveličením. Tých pár, čo sú skutočné, nebudem menovať, lebo cítim povinnosť ich identitu chrániť, a preto neprezradím ani to, kde v mojich románoch stojím ja.“ Dominik Dán

Krv nie je voda

Žiadne obdobie v Krauzovej krátkej detektívnej praxi nebolo také ťažké ako rok 1992. Bezpečnostní analytici tvrdili, že to spôsobila neuvážená porevolučná totálna amnestia, ktorá vyprázdnila väznice a presýtila ulice násilím.

Krauz a jeho kolegovia z oddelenia vrážd sa v tom čase bezpečnostnými analýzami nezaoberali, pre nich bolo dôležité, že majú čo robiť, tak robili.

V marci chytili Ondreja – Beštiu a dokazovanie viny a zadovažovanie dôkazov proti zatiaľ najplodnejšiemu sériovému vrahovi v dejinách slovenskej kriminalistiky trvalo mesiace. Nečudo, že na pozadí tvrdých spoločenských zmien bol celkom nenápadne spáchaný posledný federálny zločin, ktorý mohlo oddelenie vrážd v Našom Meste legálne vyšetrovať – potom sa už slovenskí a českí policajti hrali každý na svojom piesočku. Odohral sa tak nenápadne, že skoro zapadal prachom, no hoci nebol nijako beštiálny, ani príliš zložitý, aj tak by bola škoda nespomenúť ho, lebo bol pekný – ak sa dá niečo podobné povedať o upálení mladej ženy a jej dieťaťa.

Mucha

Rok po nežnej revolúcii bolo v Našom Meste založené samostatné oddelenie vrážd, ale vraždilo sa aj dovtedy, aj za socíku, aj v prechodnom období roku 1990.

Kriminalisti zápoliaci so starým „závratným“ počtom vrážd, až päť ročne, si odrazu museli zvykať na prídel dvadsiatich, po niektoré roky až tridsiatich prípadov a s nárastom brutality, o akom sa im zatiaľ ani nesnívalo.

Jednou z nich bola aj vražda mladého dievčaťa. Nebola dcérou žiadneho skorumpovaného politika, žiadneho multimiliónového otecka, nebola ničím zvláštna, iba taká obyčka. Ibaže ju jedného dňa našli pri jazere v lesoparku zavraždenú. Mladé a pekné dievča. Zaživa, teraz už nie. Niekto jej zviazal ruky za chrbtom vlastnými pančuchami, zaškrtil ju a možno aj znásilnil, ale to sa už zistiť nedalo. Telo sa už začalo rozkladať a všetky stopy zmizli.

Krauz a jeho kumpáni začínajú od nuly, ako už veľakrát predtým a veľakrát potom. Niečo im ale predsa len ostalo, malá, takmer nepostrehnuteľná stopa, ktorú po sebe zanechala mucha. Uvidíme, či to bude stačiť na vyriešenie tejto záhady.

Jednou nohou v hrobe

“Keď chcete chytiť skutočného vraha, treba ísť do ulíc! To sa od čias rady Vacátka nezmenilo.”

Dominik Dán

Každý nový prípad na oddelení vrážd sa začína tým, že nájdu rozstrieľanú alebo dobodanú mŕtvolu. Úlohou detektívov je ku každej mŕtvole vypátrať aspoň jedného možného páchateľa. Zvyčajne je to tak, ale v niektoré dni akoby sa celý svet pomiatol a všetko je naopak.

Detektívi nájdu na smetisku pohodenú nohu a chýba im nielen vrah, ale aj zvyšok tela. Kým sa rozbehnú po horúcej stope, musia nájsť odpovede na základné otázky: Je to ženská, alebo mužská noha? Odrezali ju z mŕtvoly, alebo zaživa? Odrezal ju odborník, alebo je to hrubá mäsiarčina? A nezodpovedaná je aj najdôležitejšia otázka – kde je zvyšok tela?

Hľadanie odpovedí je drina a všetkých iba zdržuje od pátrania po tom najdôležitejšom v celom prípade – po vrahovi s krvavou pílkou v šope. Aby toho nebolo dosť, Krauza rozboleli zuby, Chosému sa pohli močové kamene, Váňa v kancelárii skolaboval, lebo chudne a drží prísnu diétu, a šéf sa zbláznil. Chce zaviesť trojzmenný pracovný čas. To zas bude na oddelení vrážd bláznivý týždeň…

Nežná fatamorgána

Tretí príbeh z obdobia novembra 1989, z obdobia detektívnych začiatkov Richarda Krauza. Nežná revolúcia vrcholí a v štrnganí kľúčov zaniká osamelý výkrik, že niekde blízko je bezcitný surový vrah… 

Richard Krauz pracuje na oddelení vrážd už rok a pol, no ešte stále je v očiach starších kolegov iba kriminalistické ucho.

Jehou čiteľ, detektív Eduard Burger, má na stole tri staré nevyriešené vraždy mladých dievčat, ktoré vrah znásilnil a zahrdúsil na lavičke mestského parku. Modus operandi všetkých troch vrážd jednoznačne nasvedčuje, že ide o toho istého páchateľa. Vyšetrovanie si vyžaduje špecializovaný tím, no socialistické vedenie polície tento fakt ignoruje. Nechce medzi obyvateľmi vyvolať zbytočnú paniku.

Štvrtá vražda sa stane mesiac pred revolúciou a Burgerove varovanie, že vrah neprestane, sa potvrdí. Už nikto nepochybuje, no už je neskoro.

Mucholapka

Od vraždy Cley Petresku ubehol presne rok. Opäť bolo leto, opäť boli prázdniny a ľudia sa tešili na dovolenky a zaslúžený oddych pri vode. Na oddelení vrážd sa nikto netešil a odniesť dovolenkový lístok šéfovi sa každý bál. Naozaj vtedy nebol vhodný čas na záhaľku, práce bolo vyše hlavy.

Prišlo obdobie Beštie a muž vraždiaci staršie ženy priamo v ich bytoch ich zásoboval prídelom stále nových a nových prípadov. V jeho tieni sa pohyboval aj iný muž a nebyť toho, že pracovali v rovnakom období, a nebyť toho, že Ondrej-Beštia bol o niečo pracovitejší, bol by aj on zožal slávu najmasovejšieho vraha v histórii Nášho Mesta. Nezožal. Flákal sa a zostal druhý. No i keď zavraždil iba päť žien, aj tak napísal celkom pekný príbeh a chlapci zo starej vraždárskej partie o ňom rozprávali vždy, keď sa stretli na pive a nostalgicky spomínali na staré časy. Krauz nespomínal, Krauz zúril, lebo jemu šéf dovolenku podpísal, a tým sa to vlastne všetko začalo…

Cela číslo 17

Profesor Puskailer je odsúdený za vraždu manželky na trinásť rokov. Je internovaný na cele číslo 17 s tromi vrahmi.

Riaditeľ väznice sa rozhodne využiť jeho vedomosti na prípravu syna na maturitnú skúšku. Za odmenu prevelí profesora z mangľovne do administratívy. Profesor začne z dlhej chvíle písať pamäti. K jeho zápiskom sa dostane detektív Krauz. Z textu pochopí, že na profesorovom odsúdení nie je niečo v poriadku. Poprosí priateľa Chosého o pomoc. Začne sa pátranie na vlastnú päsť.

Smrť na druhom brehu

Začiatky deväťdesiatych rokov boli hektickým obdobím nielen na oddelení vrážd, ale v celej spoločnosti. Čo sa dialo v Našom Meste automaticky registrovali aj detektívi, a nielen registrovali, aj riešili, vyšetrovali a vypočúvali. Zo zelenáča Richarda Krauza je samostatne pracujúci detektív a s parťákom Jozefom Fischerom zvaným Chosé riešia jeden prípad za druhým. Tento sa stal na jar 1994 ‒ na brehu rieky Morava na úrovni 4. kilometrovníka našli dvaja výrastkovia polozahrabanú, polorozpadnutú mŕtvolu muža. Nič zvláštne, pokojne mohla skončiť v krematóriu a na štátne trovy jej mohli podkúriť – to by ale nesmela mať uprostred čela pravidelný kruhový otvor s priemerom 9 mm.

Stačil jeden pohľad a dvojici detektívov bolo hneď jasné, že ho nespôsobil vrták, ale olovo odliate do tvaru guľky. No z akej pištole bola vystrelená a čia ruka ju v tom momente držala, sa dozvedia až po dlhom vyšetrovaní, Chlapci z mord partie sa riadne zapotia, lebo nič nevedia ani o vrahovi, ani o obeti. Mŕtvy chlap nikomu nechýba. Nevedia ani to, že kruhový otvor uprostred čela sa onedlho stane symbolom vybavovania si účtov v podsvetí, ktoré sa práve začína formovať.

Korene zla

Už sa nevraždí len na druhom brehu. Už sa vraždí aj na tom našom.

Vražda na druhom brehu je vyriešená. Vrah je zatknutý a oddelenie vrážd si môže na svoje konto pripísať ďalší úspech. Dohody s podsvetím sú uzavreté, život v Našom Meste by sa mohol uberať pokojnou cestou, no ako sa o pár dní ukáže, všetko je iba na chvíľu.

Zranenie Viktora Prajsa je oveľa vážnejšie, než predpokladal, Tibor Hakl sa odpratal z mesta, no nie natrvalo, Boss stráca kontrolu nad svojimi ľuďmi. Krauz zisťuje, že sa neštíti vydierať aj bežných ľudí. Začína sa jeho „zlatá éra“.

Chosé dostane od Ivany nôž na krk, Krauz má svojich kamarátov z mladosti plné zuby. A do tohto chaosu príde vražda, jedna z prvých v podsvetí. Hrozia však ďalšie.

Celé oddelenie vrážd sa mobilizuje a ide do boja s podsvetím, s ich vydieračskými, výpalníckymi, násilníckymi praktikami a s vraždami. Už sa nevraždí len na druhom brehu. Už sa vraždí aj na tom našom.

Ako sa k nim postaví vtedajšia prokuratúra a súdy ovládané mocným mužom? Nik ešte netuší.

Rudý kapitán

Při rekonstrukci starého hřbitova objevili dělníci v jedné z rakví lebku, do níž byl vražen velký hřebík. Bylo jasné, že nebožtík zemřel násilnou smrtí. Na místo hrůzného nálezu byli přivolání detektivové z oddělení vražd – začínající Richard Krauz a zkušený Eduard Burger.

Kolotoč vyšetřování se roztočil. Detektivové záhy zjišťují, že nebožtíkem je bývalý kostelník z kostela svaté Barbory. Vyšetřování však probíhá k nelibosti všech – vyšších míst i církve samé. Proč? Krauz s Burgerem i přesto pokračují v pátrání…

Žiješ iba dvakrát

Voľné pokračovanie príbehu Cela číslo 17

Matematický génius profesor Puskailer sa po dlhých rokoch väznenia konečne dočkal spravodlivosti a bol prepustený na slobodu. Nikto mu neveril, že nie je vrah, a, pravdu povediac, ani on sám na tom občas netrval. Mal šťastie, detektívi z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer, zvaný Chosé, mu uverili a celý prípad vyriešili.

Písal sa rok 1999. Vlastne sa iba začínal, a osud tak chcel, že po tvrdej drine detektívov nečakal zaslúžený odpočinok, ale už v deň prepustenia profesora z väznice začal sa nový prípad a nový príbeh, ktorý sa neočakávanou brutalitou a nechutnosťou vryl do pamäti každému policajtovi, čo bol nablízku. Celé sa to začalo tým, že sa bacharom z väznice, kde si Puskailer odpykával svoj trest, stratila kolegyňa…

Nehanebné neviniatko

Po úspešnej prvotine Dominika Dána Popol všetkých zarovná prichádza jeho druhá kniha, v ktorej je napätie dávkované presne podľa receptu skúseného majstra. V príbehu sa autenticita opäť prelína s autorovou fikciou.

Dvojica detektívov z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer, zvaný Chosé, vyšetrujú nový prípad, beštiálnu vraždu študentky architektúry Moniky, ktorú vrah zaškrtil v jej izbe na poschodí rodičovského domu. Tak ako obyčajne, najväčším nepriateľom skúsených detektívov nie sú pištole protivníka ani úskoky zákerného vraha na úteku ale čas, ktorý neúprosne letí… avšak nie vždy zákonite vpred. Minulosť sa nedá vymazať…

Udalosti z minulého roka prenasledujú Krauza, vystupujú do popredia a preplietajú sa so súčasnosťou ako farebné stuhy vo vlasoch nevinného dievčaťa. Kto ju zneuctil a zavraždil? Je smrť bossa, ktorého niekto zavraždí, závažnejšia než smrť mladej študentky? Kedy už skončia mafiánske vraždy v podsvetí mesta? Kto presvedčí prominentných rodičov zavraždenej a večne ufrflaného riaditeľa kriminálky, že chlapci z mordpartie robia čo môžu?

Cigaretka na dva ťahy

Ubehol presne rok od vraždy na brehu rieky a od vraždy Tibora Hakla – jedného z kapitánov Bossa podsvetia. V oboch prípadoch zohrali dôležitú úlohu Krauzove kontakty na podsvetie. Občas sa vypečení kamaráti z detstva zídu aj detektívovi z oddelenia vrážd.

Našťastie Tiborovu mŕtvolu nikto neobjavil, oficiálne sa nevyšetrovalo, nikto nepátral po súvislostiach. Jedine Burger tušil, že jeho žiak mu prerástol cez hlavu – ak nie profesionálne, tak v riskovaní určite.

No v polovici deväťdesiatych rokov sa aktivizovalo nielen podsvetie, ich metódy sa pokúsili napodobniť aj iní. Hoci amatéri, v brutálnosti vraždenia si s podsvetím vôbec nezadali.

Na jar 1995 sa chlapcom z oddelenia vrážd dostal na stôl prípad vodiča dodávky – chlapca zastrelili a upálili v aute. Hrozná smrť, desivé zohavenie mŕtvoly, ťažký kriminálny zločin. No nielen pátranie po vrahovi trápilo Krauza a Chosého, ako vždy, aj tentoraz prišiel problém ruka v ruke s ešte väčším…

Sára

Detektívi Richard Krauz a Jozef Fischer vyšetrujú vraždu vplyvného riaditeľa konzorcia bánk.

Našli ho v jeho pracovni s prestrelenou hlavou. Nie je jasné, ako vrah prekonal dômyselný zabezpečovací systém bankárovej vily a ako je možné, že na mieste činu nezanechal jedinú stopu. Prípad nenapreduje, pokým neznámy dobrodinec nepošle na Oddelenie vrážd záhadný balíček. Je v ňom videokazeta s nahrávkou bankárovej vraždy. Aj tvár muža, čo strieľa… A všetci ho dobre poznajú! Ale zatne sa a nechce prehovoriť, hoci vie, že mu hrozí najťažší trest. Je však muž z videokazety naozaj vrah?

Prípad sa začína komplikovať a detektívi zisťujú, že nielen páchateľ je neistý, ale ani zavraždený nemusí byť ten, kto mal naozaj zomrieť…

List zo záhrobia

V roku 1990 sa začína nová éra v dejinách nášho štátu, staré socialistické štruktúry sa rúcajú, nastupuje demokracia so všetkými kladnými aj zápornými dopadmi na bežných ľudí, policajtov nevynímajúc. VB – Verejná bezpečnosť sa pretransformovala na Policajný zbor, ale otázka, kto ho bude tvoriť, vyriešená nie je. Stanú sa zo všetkých príslušníkov zo dňa na deň policajti? Čaká funkcionárov a politicky aktívnych príslušníkov odchod do civilu? Doplatia na nové zmeny aj skúsení renomovaní kriminalisti, ako je komunista Eduard Burger, alebo ich nový režim omilostí?

Dilemu vyrieši osudové rozhodnutie novozvoleného prezidenta. Uvedie sa neuváženým, krátkozrakým činom – vyhlási širokú amnestiu. Nočné ulice Nášho Mesta sa presýtia ľudským odpadom, novodobí detektívi dostanú šancu poupratovať, dokázať spoločnosti svoju opodstatnenosť.

Všetko sa mení, nová demokratická doba prináša nové vraždy, ktoré svojou brutalitou a beštiálnosťou ďaleko prevyšujú staré socialistické. No všetko so všetkým súvisí, tieň minulosti sa vznáša nie len nad detektívmi, ale aj nad vrahmi. Na otázku, komu svitá na lepšie časy, zatiaľ nevie odpovedať nikto, všetko ukáže budúcnosť.

Nevieš dňa, nevieš hodiny

V Biblii nájdeme poučný odkaz, že človek ani netuší, kedy sa priblíži jeho koniec. Ak je však niekto nepoučiteľný a postaví sa osudu, sú z toho len problémy.

Detektív Richard Krauz je tu na to, aby osudové problémy riešil. Tak to bolo aj v pamätný deň na prelome tisícročí – na Silvestra 1999. Dve hodiny pred polnocou ho zavolali na cintorín k náhrobnému kameňu postriekanému krvou. Krv nebola jediná zvláštnosť na hrobe, záhadnejší bol čerstvo vytesaný dátum úmrtia – zajtrajší deň, prvý deň nového milénia.

Na prvý pohľad hlúpy žart, no detektíva Krauza prejde smiech v momente, keď mu z operačného strediska zahlásia, že majiteľ hrobu prvú hodinu po polnoci naozaj zomrel. Osud sa s ním kruto zahral, nech plánoval svoju smrť akokoľvek precízne, niekto ho predbehol. Muža strelili do chrbta spôsobom vylučujúcim samovraždu.

Oddelenie vrážd má pred sebou ďalší hlavolam, no zďaleka nie jediný. Magická noc deliaca dve tisícročia im prinesie viac prekvapení, bohužiaľ, prekvapenia na oddelení vrážd väčšinou stoja niekoho nevinného život.

Venuša zo zátoky

Pohodovú prázdninovú atmosféru leta v roku 2009 naruší hrôzostrašný nález dievčenského tela bez hlavy a rúk. Torzo pláva v ramene rieky neďaleko lodenice, mladí športovci zažijú na tréningu ozajstný šok. O dva dni sa na opačnom konci mesta v zátoke rieky nájde odseknutá hlava.

Prípad sa začne nepríjemne a hlavne nepredvídateľne zamotávať. Extrémne horúce leto komplikuje vyšetrovanie nielen milovníkom snehu a dažďa, akým je detektív Richard Krauz, ale aj odolnejším kolegom.

Do života oddelenia vrážd v Našom Meste zasiahnu okrem rozsekaného dievčaťa aj iné tragické udalosti. Prvý raz od založenia samostatného oddelenia špecializujúceho sa na najzávažnejšie trestné činy zažijeme tragédiu priamo v radoch detektívov.

Od tohto pamätného leta v roku 2009 vraždárska partia už nikdy nebude kompletná, ale úľavy im žiadny nadriadený funkcionár nepovolí. Realita býva občas krutá ‒ so stratami sa ráta na každom vojnovom poli, no boj treba doviesť do úspešného konca, nech sa osud vzpína, ako chce.

Pochovaní zaživa

Každý sa túži dožiť šťastnej a dôstojnej staroby. Mnohým sa celoživotné snaženie vydarí a ich život vyústi do vysnívanej pokojnej jesene, iní majú smolu, dožijú sa ignorácie od rodiny a nezriedka im ide o život.

Práve o holé životy ide aj starým ľuďom pochovaným zaživa v dome hrôzy. Tu sa začína prípad neuveriteľnej ľudskej krutosti a hyenizmu – prípad, s ktorým sa detektívi z oddelenia vrážd musia popasovať na konci búrlivého leta, počas ktorého ochorel Burger a prišli o Petru, vážne zranenú pri tajnej operácii.

Richardovi Krauzovi už nemá kto poradiť, musí si vystačiť s tým, čo sa stihol naučiť od najstaršieho z detektívov. Aby toho nebolo dosť, aj spoľahlivý Chosé opúšťa partiu, aby sa na vlastnú päsť vydal po stopách zákerného strelca Gaba.

Klbko zmijí

Zatknúť a usvedčiť páchateľa trestného činu vraždy je ťažká práca aj pre odborníkov z oddelenia vrážd. Do cesty sa občas postaví nedostatok použiteľných stôp z miesta činu, neochota svedkov vypovedať, neochota svedčiť na súde, ďalšie nepredvídateľné okolnosti.

Najhoršia zo všetkého je zrada z vlastných radov, tlak pokrivených nadriadených funkcionárov, ktorým vidina ľahkého zisku zatemnila mozog, vymazala elementárne princípy slušnosti a korektnosti. Tak to bolo aj v prípade dvoch vrážd, ktoré spolu zdanlivo nesúviseli.

Neznámy strelec popravil doma v posteli okresného prokurátora a o dva dni neskôr kandidáta na starostu okrajovej mestskej časti.

Korupčná aféra okolo zavraždeného prokurátora dostane jasnejšie kontúry, až keď sa detektívom podarí nájsť dobre schovanú prokurátorovu asistentku. Od jej výsluchu naberie vyšetrovanie nový smer, ktorý musia detektívi z oddelenia vrážd pred nadriadenými tajiť. Podozrenie, že im niekto zhora pozerá na prsty a snaží sa s nimi manipulovať, prerastie v istotu.

Detektív z oddelenia vrážd Richard Krauz tuší, že priamy úder na skorumpovaných papalášov im dá riadne zabrať a riešenie záhady dvoch beštiálnych vrážd bude bolestivé.

Hriech náš každodenný

Na oddelení vrážd kriminálnej polície v Našom Meste panuje tradične dobrá nálada, pretože do ranného nástupu ostáva ešte osem minút a Chosé všetkých zabáva opisom vášnivých chvíľ, ktoré v noci strávil so svojím najnovším objavom. Jeho verný poslucháč, Tlstý Váňa si od vzrušenia zabudol naložiť ďalšie sústo, ale krpatý Kuky mu nezabudol z kopy pred ním uchmatnúť kus tlačenky a vajce na tvrdo. Dobrú náladu ukončí telefonát šéfa… majú naliehavú prácu.

V priechode starého domu v centre mesta našli smetiari zakrvavenú mŕtvolu muža. Už prvé zistenie na mieste činu je šokujúce – nie je to muž, je to iba chlapec a na tele má stopy po krutom mučení! Je to Peter, nezvestný už päť dní, alebo našli iného chlapca? A… koľko bude ešte mŕtvych, kým hyenu v ľudskej koži nechytia?

Detektívi Richard Krauz a Jozef Fischer zvaný Chosé ani netušia, čo im nový prípad prinesie, ale jedno je isté už na začiatku, krvi je na mieste činu akosi priveľa a je rozliata na čudných miestach… aj pod balkónom rozmaznanej zbohatlíckej Zdeny, ktorá klame od začiatku výsluchu. A čo jej manžel, bývalý boxer, má dosť sily aby spáchal niečo také ohavné?

V tieni

Krauzova schopnosť, možno až talent, zapliesť sa do prípadov podfarbených politicko-mocenskými machináciami bola všeobecne známa, preňho charakteristická. Našťastie, nie všetky vraždy vyšetrované na oddelení vrážd boli z tohto súdka. Oveľa častejšie mali ich prípady obyčajný, normálny kriminálny podtón, a tak tomu bolo aj v tomto prípade.

Začiatkom zbesilých deväťdesiatych rokov vstupuje na scénu najznámejší sériový vrah Ondrej, zanechávajúci krvavé stopy v troch krajinách.

Krauzovi nikto neverí, že bude pokračovať, že stoja na začiatku série brutálnych znásilnení a vrážd. Márne bojuje s vrchnosťou, aby sa sústredili iba na ponožkového vraha – neveria mu, obávajú sa paniky.

Proti Krauzovej logike stojí vrahova šikovná taktika – medzi útokmi robí nepochopiteľne dlhé pauzy, ktorých význam, možno odkaz, nevedia detektívi vylúštiť. Práve počas jednej z nich sa stala bizarná vražda, ktorá preverila ich trpezlivosť, postreh, dedukciu.

Krauz netuší, či sa nepredvídateľne rýchlo zaktivizoval ponožkový vrah alebo z jeho tieňa vystúpil nový. Ešte stále bojujú s Ondrejom alebo sa im niekto pletie pod nohy?

Knieža smrť

Oddelenie vrážd a smrť sú ako zamilovaná dvojica v parku, kráčajú vedno ruka v ruke vedľa seba a tvoria neoddeliteľnú jednotu. Zvykli si na seba, naučili sa rešpektovať jeden druhého a báť sa.

Aj detektívi z oddelenia vrážd sa boja smrti a hoci si s ňou tykajú, jej návšteva ich dnes naozaj vyviedla z miery. Prišla a vzala si človeka až príliš blízkeho. A o dva dni prišla opäť, ale tentokrát to už nebolo osobné, bola to iba obyčajná práca.

Manželka stavebného podnikateľa našla svojho manžela na chate s rozsekanou hlavou a prepichnutým hrudníkom. Dvojica nerozlučných detektívov z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer zvaný Chosé musia zistiť, kto a prečo to urobil.

Nevinným sa neodpúšťa

Každý normálny človek má aspoň jedného kamaráta či kamarátku. Niekedy sa z nich stanú manželia, niekedy manželky, občas ostanú kamaráti kamarátmi.

Hovorí sa, že čím ich je viac, tým je život ľahší, no nie vždy je to tak – často idú riadne na nervy.

Zvládnuť výstrelky roztopašných kamarátov si vyžaduje riadnu dávku trpezlivosti, dokonca sa môže stať, že svojimi hlúpymi nápadmi doženú až k samovražde. Potom už iba rozpačito stoja nad hrobom, nechápavo krútia hlavami a stále dookola si kladú otázku: Kto za to môže? Nikto nechce byť vinníkom, nikto nechce niesť zodpovednosť za smrť kamaráta, nikto nechce cítiť vinu, ale nie každému sa to podarí.

Životné cesty sa občas tak nečakane skrížia, osudy ľudí tak neuveriteľne prepletú a skomplikujú, že sa aj z obyčajnej náhody môže stať prípad. Napokon musia prísť detektívi Krauz a Chosé a pomôcť pri hľadaní pravdy. Nájsť ju môžu, to dokážu, ale zbaviť niekoho viny – na to právo nemajú.

Niektorým kamarátom sa odpúšťa ťažko a nevinným sa nedá odpustiť vôbec.

Bremeno minulosti

Práca na oddelení vrážd pripomínala niekedy Krauzovi jazdu na horskej dráhe – raz hore, raz dolu, raz nevedeli, kam skôr skočiť, inokedy akoby si vrahovia vybrali náhradné voľno.

Za excelentné a expresné vyriešenie posledného prípadu si Krauz s Canisom vyslúžili šťavnaté odmeny a šéfov sľub, že až do nového prípadu majú od roboty pokoj. Canis si mädlil ruky, tešil sa na príjemnejšiu časť horskej dráhy, na pohodový režim, na pivné orgie s doktorom Lengyelom, no Krauz pochybovačne krútil hlavou – neveril, že by im osud doprial.

Na pár dní nechali kolegov Burgera a Hanzela samých, nech sa s vykopanou kostrou popasujú, ako vedia, no v piatok ich osud dobehol.

Nová vražda a zase v piatok! Krauz mal na poobedie úplne iné plány, no záhadná smrť vysokoškolského profesora mu ich prevrátila hore nohami.

Namiesto vytúženého voľna sa dvojica detektívov z ničoho nič ocitne uprostred dvoch závažných prípadov, lebo Burger sa im priznal so starým hriechom, s hriechom z minulosti, ktorý postavil vyšetrovanie kostrového nálezu do úplne iného svetla.

Beštia

Dominik Dán sa opäť pohybuje na hranici medzi fikciou a skutočnosťou. Tretí román Beštia sa dohráva tesne po veľkých zmenách, presnejšie po nekrvavej revolúcii a amnestii v roku 1990, po ktorej sa na slobodu dostáva mnoho nenapraviteľných zločincov.

Niektorí využijú pád železnej opony a opustia republiku. Za jedným z nich sa polovicou Európy tiahne krvavá stopa, ktorá sa však vracia domov. Skúsený recidivista po sebe necháva zversky zmasakrované a zneuctené telá žien, ale žiadne odtlačky prstov. Kriminalistom však prichádza na pomoc nová metóda – analýza DNA. Atraktivitu audioknihy zvyšujú aj zmeny perspektívy, striedavo sledujeme konanie vraha, Hlas, čo ho núti vraždiť, a snahu detektívov chytiť beštiu v ľudskej koži.

Beštia časovo predchádza prvým dvom Dánovým románom Popol všetkých zarovná a Nehanebné neviniatko. Richard Krauz je v ňom začínajúcim detektívom, stretneme sa s bývalým eštebákom a budúcim siskárom Ivanom Canisom a v závere románu prichádza na Oddelenie vrážd aj Jozef „Chosé“ Fischer…

Nákupní košík
Přejít na začátek